ANTICKÁ FILOZOFIA

Táles považoval za arché
1. apeiron
2. vodu
3. vzduch
4. oheň
Do Milétskej školy patria nasledovní filozofi
1. Anaximandros, Táles, Herakleitos
2. Táles, Anaximenes, Herakleitos
3. Anaximandros, Anaximenes, Táles
4. Anaximenes, Herakleitos, Anaximandros
Na samom počiatku vecí bol chaos a po ňom Gaia
širokých pŕs, to bezpečné sídlo bohov,
čo na samom vrchu snežného Olympu žijú.
Hlbina chmúrna pod zemou Tartaros,širokých ciest,
nad všetkých bohov zas vyniká krásou Eros.

Kto je autorom textu a ako sa nazýva dielo nazýva?
1. Homér - "Ilias"
2. Hesiodos - "Práca a dni"
3. Homér - "Odyseus"
4. Hesiodos - "Teogónia"
(M) Prvé predstavy o svete a o jeho vzniku mali podobu mýtov. K charakteristickým crtám mýtického myslenia nepatrí
1. viera v bohov.
2. pojmové myslenie.
3. všemocnost osudu.
4. obrazná predstava.
(M) Herakleitos za prícinu pohybu a zmien pokladal
1. prvého hýbatela.
2. samopohyb atómov.
3. boj protikladov.
4. „Logos“.
(M) „Poznaj seba samého!“ Týmto výrokom Sokrates hlásal potrebu
1. starat sa o rozvoj sebavzdelávania.
2. štúdia filozofie.
3. poznat svoje telo.
4. starat sa o svoju dušu.
(M) Sokratov pojem daimonion vyjadruje
1. vnútorný hlas rozumu.
2. démona narušujúceho harmóniu svetového poriadku.
3. démona zvádzajúceho cloveka z pravej cesty poznania.
4. metódu vedenia dialógu.
(M) Platón je pokladaný za predstavitela objektívneho idealizmu preto, lebo
1. za pravé (prvotné), skutocné bytie pokladal večné idey.
2. hmotné zmyslami vnímané veci pokladal za prvotné.
3. za najvyššiu ideu pokladal ideu dobra.
4. poznanie chápal ako rozpamätávanie sa duše na svet ideí.
(M) Podla Platóna k poznaniu vecných a nemenných podstát – ideí možno dospiet prostredníctvom
1. intuície.
2. zmyslov.
3. „anamnésis“.
4. matematiky.
(M) Platónovo „podobenstvo jaskyne“ z dialógu Politeia pojednáva
1. o nesmrtelnosti.
2. o jaskynných preludoch.
3. o vzniku prírodných javov od vesmírnych telies po pozemské živocíchy.
4. o tom, co je to pravé poznanie a ako k nemu dospiet.
(M) Aristoteles rozlišoval viaceré formy vlády. Za najlepšiu a najsprávnejšiu pritom považoval
1. aristokraciu.
2. politeu.
3. demokraciu.
4. oligarchiu.
(M) Aristoteles
1. bol zakladatelom teleológie.
2. bol zakladatelom modernej logiky.
3. tvrdil, že látka je skutocnostou, forma iba možnostou.
4. tvrdil, že podstata vecí sa nachádza mimo nich.
(M) Tažisko helenistickej filozofie spocíva
1. v prírodnej problematike (príklon filozofického uvažovania k „fyzis“).
2. v etickej problematike (príklon filozofického uvažovania k problematike cloveka).
3. v sociálnej problematike (príklon filozofického uvažovania k problematike štátu).
4. v problematike logiky (príklon filozofického uvažovania k problematike jazyka).
(M) Ktorý z uvedených princípov charakterizuje stoickú etiku?
1. život v súlade s prírodou
2. boj proti afektom
3. opojenie životom
4. hladanie útechy v bohu
(M) Herakleitos považoval za počiatok všetkých vecí
1. vodu.
2. oheň.
3. apeiron.
4. vzduch.
(M) Arché je
1. pralátka, z ktorej bohovia vytvorili svet.
2. stav dokonalého duševného pokoja.
3. spoločný počiatok všetkých vecí v antickej filozofii.
4. loď v biblickom príbehu.
(M) Ústredné miesto vo filozofii sofistov zaujíma
1. bytie.
2. vesmír.
3. príroda.
4. človek.
(M) Ktorú z uvedených filozofických škôl založil Platón?
1. Lykeion
2. Akadémia
3. Milétska škola
4. Florentská akadémia
(M) Ktorú z uvedených filozofických škôl založil Aristoteles?
1. Lykeion
2. Akadémia
3. Milétska škola
4. Florentská akadémia
(M) Atomisti za základ sveta považovali malé, ďalej nedeliteľné atómy. Ktorý z gréckych filozofov
rozpracoval učenie o atómoch?
(M) Podľa ktorého filozofa sú veci odrazom čísel?
(M) Ako sa nazýva tá časť Sokratovej metódy vedenia dialógu, ktorej výsledkom je spochybnenie
vedomostí človeka?
(M) Platón sa nazdával, že okrem zmyslami vnímateľného sveta existuje aj svet
(M) Aristoteles zdôrazňoval, že človek sa stáva dobrým svojou činnosťou. Cieľavedomé konanie
dobrých skutkov si vyžaduje rozvíjanie istých schopností. Ako ich nazýval?
(M) Ktorí z uvedených antických mysliteľov sústredili svoj záujem na poznávacie schopnosti človeka
a problematiku jazyka, a tak prispeli k rozvoju gramatiky, rétoriky a pripravili pôdu pre vznik logiky?
1. pytagorejci
2. sofisti
3. skeptici
4. novoplatonici
(M) Sokrates sa celý život usiloval nájsť skutočnú mravnosť a podľa nej žiť. Obracal sa pri tom do svojho vnútra, riadiac sa heslom delfskej veštiarne „Poznaj sám seba ! “ Vo svojej obrannej reči pred súdom potom hovoril, že z vnútra sa mu často ozýval akýsi dobrý duch, vnútorný hlas, ktorý ho varoval pred konaním čohokoľvek zlého. Tohto dobrého ducha nazval
1. Svätý Duch.
2. nirvána.
3. Diov hlas.
4. daimonion.
(M) Pre ktoré historické obdobie vývinu filozofie bol Aristoteles a jeho filozofické názory najväčšou
autoritou?
1. Pre renesančnú filozofiu.
2. Pre novovekú filozofiu.
3. Pre stredovekú filozofiu obdobia patristiky.
4. Pre stredovekú filozofiu obdobia scholastiky.
(M) Platón učil, že zmyslami nemôžeme poznať pravé bytie, iba jeho odraz. Nástrojom poznania pravého bytia (sveta ideí) je rozum. Ani ten však netvorí nové poznatky. Naša duša údajne kedysi
prebývala vo svete ideí, odkiaľ bola do tela poslaná za trest. Poznávanie ideí je teda vlastne iba
(M) Prvým výrazným predstaviteľom dialektického myslenia je

ANTICKÁ FILOZOFIA

CVIČENIE