DRUHÁ A TRETIA FÁZA POZITIVIZMU

CVIČENIE

Názov empiriokriticizmus je odvodený z:
1. odmietnutia čistej skúsenosti
2. dôrazu na rozum
3. podrobenia skúsenosti rozboru
4. nezoberá sa pojmom skúsenosť
Ako sa nazýva druhá fáza pozitivizmu?
1. empiriokriticizmus
2. novopozitivizmus
3. postpozitivizmus
4. pozitivizmus
Ako sa nazýva tretia fáza pozitivizmu?
1. empiriokriticizmus
2. novopozitivizmus
3. postpozitivizmus
4. pozitivizmus
Ktorých filozofov radíme do druhej fázy pozitivizmu?
1. Rudolf Carnap
2. Bertrand Russell
3. Richard Avenarius
4. Ernest Mach
5. Karl Popper
6. Gottlob Frege
Ernst Mach presadzuje myšlienku, že vo vede sa máme riadiť princípom ekonómie myslenia. Kto je autorom tejto myšlienky?
1. Mikuláš Kuzánsky
2. Wiliam Occam
3. Francis Bacon
4. René Descartes
Ktorý z nasledujúcich pojmov nepatrí do centra záujmu novopozitivizmu?
1. logika
2. zvedečtenie filozofie
3. logická analýza jazyka
4. matematika
5. metafyzika
6. verifikácia
Bertrand Russell je zakladateľom:
1. logického atomizmu
2. kritického racionalizmu
3. epistemologického anarchizmu
4. ani jedného z uvedených
Rudolf Carnap je zakladateľom:
1. logického atomizmu
2. kritického racionalizmu
3. epistemologického anarchizmu
4. ani jedného z uvedených
Bertrand Russell napísal:
1. „Principia mathematica“
2. „Logicko-filozofický traktát“
3. „Filozofické skúmania“
4. „Logická výstavba sveta“
5. „Vedecké chápanie sveta“
Na prvé obdobie tvorby Ludwiga Wittgensteina sa vzťahuje dielo:
1. „Principia mathematica“
2. „Logicko-filozofický traktát“
3. „Filozofické skúmania“
4. „Logická výstavba sveta“
5. „Vedecké chápanie sveta“
Na druhé obdobie tvorby Ludwiga Wittgensteina sa vzťahuje dielo:
1. „Principia mathematica“
2. „Logicko-filozofický traktát“
3. „Filozofické skúmania“
4. „Logická výstavba sveta“
5. „Vedecké chápanie sveta“
Na obdobie tvorby, v ktorom sa Ludwig Wittgenstein venuje dokonalému jazyku, sa vzťahuje dielo:
1. „Principia mathematica“
2. „Logicko-filozofický traktát“
3. „Filozofické skúmania“
4. „Logická výstavba sveta“
5. „Vedecké chápanie sveta“
Na obdobie tvorby, v ktorom s Ludwig Wittgenstein všíma pragmatickú stránku jazyka, sa vzťahuje dielo:
1. „Principia mathematica“
2. „Logicko-filozofický traktát“
3. „Filozofické skúmania“
4. „Logická výstavba sveta“
5. „Vedecké chápanie sveta“
Rudolf Carnap napísal:
1. „Principia mathematica“
2. „Logicko-filozofický traktát“
3. „Filozofické skúmania“
4. „Logická výstavba sveta“
5. „Vedecké chápanie sveta“
Rudolf Carnap napísal:
1. „Principia mathematica“
2. „Logicko-filozofický traktát“
3. „Filozofické skúmania“
4. „Logická syntax jazyka“
5. „Vedecké chápanie sveta“
Skutočnosť pozostáva zo zmyslových dát., ktoré nazývame atomárne fakty a ktoré sú vyjadrené atomárnymi výrokmi. Pravdivosť zložitejších výrokov je závislá od atomárnych výrokov. Táto definícia môže byť základom pre:
1. kritický racionalizmus
2. epistemologický anarchizmus
3. logický atomizmus
V rámci logického atomizmu je -pojem- mačka :
1. menom
2. konkrétnym predmetom
3. vlastnosťou
4. proto-faktom
5. pravdivou vetou
6. prísudkom
V rámci logického atomizmu je -mačka- :
1. menom
2. konkrétnym predmetom
3. vlastnosťou
4. proto-faktom
5. pravdivou vetou
6. prísudkom
V rámci logického atomizmu je -čierny- :
1. menom
2. konkrétnym predmetom
3. vlastnosťou
4. proto-faktom
5. pravdivou vetou
6. prísudkom
V rámci logického atomizmu je pojem -je čierny- :
1. menom
2. konkrétnym predmetom
3. vlastnosťou
4. proto-faktom
5. pravdivou vetou
6. prísudkom
Čím je v rámci logického atomizmu výrok -mačka je čierna-, ktorý vznikol odpozorovaním skutočnosti?
1. menom
2. konkrétnym predmetom
3. vlastnosťou
4. proto-faktom
5. pravdivou vetou
6. prísudkom
Čím je v rámci logického atomizmu pozorovaná skutočnosť -mačka je čierna- :
1. menom
2. konkrétnym predmetom
3. vlastnosťou
4. proto-faktom
5. pravdivou vetou
6. prísudkom
Ako inak môžeme v pozitivizme nazvať atomárny výrok, ktorého správnosť možno overiť iba bezprostrednou skúsenosťou. (odpovedajte v nominatívne singuláru)
Ako sa nazýva programová publikácia Viedenského krúžku, ktrorá vyšla v roku 1929?
1. „Vedecké chápanie sveta“
2. „Principia mathematica“
3. „Logicko-filozofický traktát“
4. „Filozofické skúmania“
5. „Logická výstavba sveta“
Aký obrat sa začína filozofiou Ludwiga Wittgensteina?
1. antropocentrický obrat
2. gnozeologický obrat
3. kopernikovský obrat
4. lingvistický obrat
Ktorá stránka jazyka ide do popredia v diele „Filozofické skúmania“ od Ludwiga Wittgensteina?
1. pragmatika
2. sémantika
3. syntax
Ktorá dimenzia semiotiky sa vo filozofii jazyka zaoberá pravidlami konštruovania výpovedí:
Ktorá dimenzia semiotiky sa vo filozofii jazyka zaoberá významom a zmyslom výpovedí:
Ktorá dimenzia semiotiky sa vo filozofii jazyka zaoberá zámerom používania rečových aktov:
Pragmatika ako súčasť semiotiky sa zaoberá:
1. zámerom používania rečových aktov
2. významom a zmyslom výpovedí
3. pravidlami konštruovania výpovedí
Sémantika ako súčasť semiotiky sa zaoberá:
1. zámerom používania rečových aktov
2. významom a zmyslom výpovedí
3. pravidlami konštruovania výpovedí
Syntax ako súčasť semiotiky sa zaoberá:
1. zámerom používania rečových aktov
2. významom a zmyslom výpovedí
3. pravidlami konštruovania výpovedí
Ktorý z daných výrokov je zmysluplný?
1. "Nič ničuje."
2. "Existuje Boh."
3. "Podstata sveta je materiálna."
4. "Existuje vec osebe"
5. "Kniha leží na stole"
Ktorý z daných výrokov je zmysluprázdny.
1. "Jožo sedí v izbe."
2. "Mačky sú cicavce."
3. "Boh je trojjediný."
4. "V lete stúpa teplota"
5. "Guľa je zelená"
Z hľadiska zmyslu je protokolárna veta:
Ktorá veda má byť podľa Carnapa základom pre vzorový jazyk?
1. fyzika
2. matematika
3. chémia
4. lingvistika
5. filozofia
Podľa Carnapa sa výrok stáva pravdivým ak je -verifikovateľný-. Urči, ktorá z nasledujúcich viet nie je verifikovateľná.
1. "Existuje mimozemšťan"
2. "Existuje čierna vrana"
3. "Existuje Boh"
4. "Existuje 10 planét slnečnej sústavy."
5. "Existuje vec osebe"
Podľa Ludwiga Wittgensteina „Zmysel vety je spôsob jej verifikácie... Rozumieť zmyslu vety znamená vedieť ako sa dá dospieť k rozhodnutiu o jej pravdivosti alebo nepravdivosti“ Určite, ktorý z nasledujúcich výrokov nemôžem verifikovať.
1. "Všetky mačkovité dravce sú mäsožravce"
2. "Kniha leží na stole"
3. "Jožo sedí v triede."
4. "Boh neexistuje."
5. "Môj škrečok je cicavec."
Pre logický atomizmus je typický:
1. dedukcionizmus
2. indukcionizmus
3. analogizmus
4. asociatívnosť
Wittgensteinom výrok "Hranice môjho jazyka sú hranicami môjho sveta" má viacero dôsledkov. Ktoré z tvrdení nevyplýva z tohto výroku.
1. "Čo nedokážeme povedať, vyjadriť jazykovými prostriedkami, neexistuje."
2. "Filozofickým jazykom dokážeme ohraničiť mysliteľné i nemysliteľné."
3. "To, čo nemôžeme myslieť, nemôžeme ani povedať."
4. "Všetko, čo môžem nejakým spôsobom vyjadriť jazykom, nemôže reálne byť."
Wittgensteinova verifikácia znamená:
1. Výrok odolá všetkým pokusom o vyvrátenie.
2. Overím pravdivostnú hodnotu všetkých prvkov množiny.
3. Overím pravdivostnú hodnotu časti množiny
Carnapova potvrditeľnosť znamená:
1. Výrok odolá všetkým pokusom o vyvrátenie.
2. Overím pravdivostnú hodnotu všetkých prvkov množiny.
3. Overím pravdivostnú hodnotu časti množiny.
Aké výroky (okrem zmysluprázdnych) nemožno úplne verifikovať?