Fichte rozlišuje dve skupiny filozofov. Ku ktorej skupine sa podľa jeho slov radí on sám?
- pasívni filozofi, dogmatizmus, vychádza z objektu
- aktívni filozofi, idealizmus, vychádza zo subjektu
- pasívni filozofi, idealizmus, vychádza z objektu
- aktívni filozofi, dogmatizmus, vychádza z objektu
- pasívni filozofi, dogmatizmus, vychádza zo subjektu
- aktívni filozofi, dogmatizmus, vychádza zo subjektu
- aktívni filozofi, idealizmus, vychádza z objektu
Pre dogmatika je vo filozofii podľa Fichteho typické:
Pre idealistu je vo filozofii podľa Fichteho typické:
Podľa Fichteho sú všetky veci dané v:
Podľa Fichteho sú všetky veci dané v:
- v objekte, "JA", v mojom vedomí
- v subjekte, "JA", v mojom vedomí
- v subjekte, "JA", v prírode
- v subjekte, "NIE JA", v prírode"
- v objekte, "NIE JA", v prírode"
- v objekte, "JA", v prírode"
Čo označuje vo Fichteho filozofii "JA"?
- moje vedomie
- objekt
- prírodu
- spoločenské bytie
Čo označuje vo Fichteho filozofii "JA"?
- prírodu
- objekt
- subjekt
- spoločenské bytie
Čo označuje vo Fichteho filozofii "NIE JA"?
- moje vedomie
- objekt
- subjekt
- spoločenské vedomie
Čo označuje vo Fichteho filozofii "NIE JA"?
- moje vedomie
- spoločenské vedomie
- subjekt
- prírodu
Kde sú podľa Fichte hranice medzi subjektom a objektom?
- v okolitej prírode
- v mojom vedomí
- hranice nie sú
- nerieši problém subjektu a objektu
Kde sú podľa Fichte hranice medzi subjektom a objektom?
- v subjekte
- v objekte
- hranice nie sú
- nerieši problém subjektu a objektu
Príroda, jej usporiadanosť, štruktúrovanie, je výsledkom činnosti:
- prírody
- človeka ako tvorcu dejín
- Boha
- môjho vedomia
Príroda, jej usporiadanosť, štruktúrovanie, je výsledkom:
- uvedomelej činnosti prírody
- neuvedomelej činnosti prírody
- uvedomelej činnosti Boha
- neuvedomelej činnosti Boha
- uvedomelej činnosti "JA"
- neuvedomelej činnosti "JA"
Svet je podľa Fichteho produktom:
- duchovnej aktivity jedinca
- materiálnej aktivity človeka
- samého seba
- duchovnej aktivity Boha
Prvá základná téza Fichteho filozofie hovorí:
- "JA SOM JA"
- "JA TVORÍ NEJA"
- "NEJA JE NEJA"
- "NEJA TVORÍ JA"
Prvá základná téza Fichteho filozofie vychádza tvrdenia:
- Duch si uvedomí, že je výsledkom činnosti prírody.
- Duch si uvedomí, že on tvorí svet.
- Duch si uvedomí samého seba.
- Duch si neuvedomuje samého seba
Duch podľa Fichteho:
- je aktívny, netvorí, ale je svojim produktom
- je aktívny, tvorí, ale nie je svojim produktom
- je aktívny, tvorí, a zároveň je svojim produktom
- je aktívny, netvorí, ani nie je svojim produktom
Duch je podľa Fichteho produktom:
- dejinnej činnosti človeka
- materiálnej aktivity človeka
- samého seba
- duchovnej aktivity Boha
Aký postoj zastáva Fichte ku Kantovmu chápaniu "veci osebe"?
- akceptuje ju
- odmieta ju
- nerieši ju
Ako nazýva Fichte všeobecné ľudské vedomie, substanciálny základ individuálnych vedomí?
- NIE JA
- JA
- ČISTÉ JA
- ČISTÉ NIE JA
Najvyšším mravným príkazom je podľa Fichteho:
- blaženosť
- činnosť
- láska
- sloboda
Podľa Schellinga je vedomie výtvorom:
- objektu
- subjektu
- Boha
- dejín
Podľa Schellinga je vedomie výtvorom:
- dejín
- vedomia
- Boha
- prírody
Ktorá časť Schellingovej filozofie sa zaoberá postupom od objektívneho ku subjektívnemu?
Ktorá časť Schellingovej filozofie sa zaoberá postupom od prírody ku inteligencii?
Ktorá časť Schellingovej filozofie sa zaoberá spôsobom, ktorým sa generuje duch?
Ktorá časť Schellingovej filozofie sa zaoberá spôsobom, ktorým sa generuje duch z prírody?
Ktorá časť Schellingovej filozofie sa zaoberá spôsobom, ktorým sa cez rôzne stupne vývoja vytvára polarita, ktorá vedie ku inteligncii?
Ktorá časť Schellingovej filozofie sa zaoberá spôsobom, ktorým duch poznáva prírodu?
Ktorá časť Schellingovej filozofie sa zaoberá spôsobom, ktorým sa subjekt snaží obsiahnuť objekt?
Stotožnenie objektívneho a subjektívneho sa v Schelligovej filozofii nazýva:
"Všetko, čo je, je len potiaľ, pokiaľ sa vymedzuje JA, mimo JA je ničím." Tento Fichteho výrok je výrazom: