IMMANUEL KANT 1

CVIČENIE

Problematiku metafyziky rieši Immanuel Kant v diele:
1. Kritika čistého rozumu
2. Kritika praktického rozumu
3. Kritika zdravého rozumu
4. Kritika súdnosti
Problematiku morálky rieši Immanuel Kant v diele:
1. Kritika čistého rozumu
2. Kritika praktického rozumu
3. Kritika zdravého rozumu
4. Kritika súdnosti
Problematiku krásy rieši Immanuel Kant v diele:
1. Kritika čistého rozumu
2. Kritika praktického rozumu
3. Kritika zdravého rozumu
4. Kritika súdnosti
Kantova "Kritika čistého rozumu" sa zaoberá
1. metafyzikou
2. morálkou
3. krásou
4. ani jedným zo spomenutých
Kantova "Kritika praktického rozumu" sa zaoberá
1. metafyzikou
2. morálkou
3. krásou
4. ani jedným zo spomenutých
Kantova "Kritika zdravého rozumu" sa zaoberá
1. metafyzikou
2. morálkou
3. krásou
4. ani jedným zo spomenutých
Kantova "Kritika súdnosti" sa zaoberá
1. metafyzikou
2. morálkou
3. krásou
4. ani jedným zo spomenutých
Poznanie, ktoré vychádza zo skúsenosti sa nazýva:
Poznanie, ktoré nevychádza zo skúsenosti sa nazýva:
Súd "Guľa je guľatá" je podľa Kanta:
1. syntetický apriórny
2. syntetický aposteriórny
3. analytický apriórny
4. analytický aposteriórny
Súd "Kocka je kockatá" je podľa Kanta:
1. syntetický apriórny
2. syntetický aposteriórny
3. analytický apriórny
4. analytický aposteriórny
Súd "Trojuholník má tri strany" je podľa Kanta:
1. syntetický apriórny
2. syntetický aposteriórny
3. analytický apriórny
4. analytický aposteriórny
O aký súd podľa Kanta ide, pokiaľ je pojem predikátu už obsiahnutý v samotnom pojme subjektu?
Súd "Všetky telesá sú rozpriestranené" je podľa Kanta:
1. syntetický apriórny
2. syntetický aposteriórny
3. analytický apriórny
4. analytický aposteriórny
Súd "Táto kniha má 333 strán" je podľa Kanta:
1. syntetický apriórny
2. syntetický aposteriórny
3. analytický apriórny
4. analytický aposteriórny
Súd "Všetko, čo sa deje, má príčinu" je podľa Kanta:
1. syntetický apriórny
2. syntetický aposteriórny
3. analytický apriórny
4. analytický aposteriórny
Súd "7 + 5 = 12" je podľa Kanta:
1. syntetický apriórny
2. syntetický aposteriórny
3. analytický apriórny
4. analytický aposteriórny
O aký súd podľa Kanta ide, pokiaľ vzniká spojenie subjektu s predikátom tak, že predikát nevyplýva zo subjektu?
Súd "Guľa je zelená" je podľa Kanta:
1. syntetický apriórny
2. syntetický aposteriórny
3. analytický apriórny
4. analytický aposteriórny
Súd "Kôň je hnedý" je podľa Kanta:
1. syntetický apriórny
2. syntetický aposteriórny
3. analytický apriórny
4. analytický aposteriórny
Súd "Váš učiteľ nosky je múdry" je podľa Kanta:
1. syntetický apriórny
2. syntetický aposteriórny
3. analytický apriórny
4. analytický aposteriórny
Nemecká klasická filozofia rieši problém dichotomie subjektu a objektu prostredníctvom:
1. materializmu
2. idealizmu
3. dualizmu
4. pluralizmu
Nemecká klasická filozofia rieši problém dichotomie subjektu a objektu prostredníctvom:
1. aktívnej činnosti ducha
2. pasivity rozumu
3. skúsenosti so svetom
4. nerieši tento problém
Kantova "Kritika čistého rozumu" sa zaoberá človekom ako tvorom:
1. poznávajúcim
2. konajúcim
3. obdivujúcim
4. oddychujúcim
Kantova "Kritika praktického rozumu" sa zaoberá človekom ako tvorom:
1. poznávajúcim
2. konajúcim
3. obdivujúcim
4. oddychujúcim
Kantova "Kritika súdnosti" sa zaoberá človekom ako tvorom:
1. poznávajúcim
2. konajúcim
3. obdivujúcim
4. oddychujúcim
Kantove dielo "Všeobecné dejiny prírody a teória nebies" sa zaoberá:
1. kozmologickou teóriou
2. kozmetickou teóriou
3. kozmickou teóriou
4. kozmogonickou teóriou
Poznatky ktorého fyzika využíva vo svojej kozmogonickej teórii Kant?
1. Einsteina
2. Archimeda
3. Newtona
4. Watta
V ktorej časti "Kritiky čistého rozumu" rieši Immanuel Kant zmyslový stupeň poznávania?
1. transcedentálna estetika
2. transcedentálna logika
3. transcedentálna analytika
4. transcedentálna dialektika
5. v ani v jednej z uvedených možností
V ktorej časti "Kritiky čistého rozumu" rieši Immanuel Kant apriórne formy zmyslovosti?
1. transcedentálna estetika
2. transcedentálna logika
3. transcedentálna analytika
4. transcedentálna dialektika
5. v ani v jednej z uvedených možností
V ktorej časti "Kritiky čistého rozumu" rieši Immanuel Kant apriórne formy zmyslovosti ako priestor a čas?
1. transcedentálna estetika
2. transcedentálna logika
3. transcedentálna analytika
4. transcedentálna dialektika
5. v ani v jednej z uvedených možností
V ktorej časti "Kritiky čistého rozumu" rieši Immanuel Kant stupeň umu v poznávaní?
1. transcedentálna estetika
2. transcedentálna logika
3. transcedentálna analytika
4. transcedentálna dialektika
5. v ani v jednej z uvedených možností
V ktorej časti "Kritiky čistého rozumu" rieši Immanuel Kant stupeň nižšieho rozumu v poznávaní?
1. transcedentálna estetika
2. transcedentálna logika
3. transcedentálna analytika
4. transcedentálna dialektika
5. v ani v jednej z uvedených možností
V ktorej časti "Kritiky čistého rozumu" rieši Immanuel Kant stupeň "verstand" v poznávaní?
1. transcedentálna estetika
2. transcedentálna logika
3. transcedentálna analytika
4. transcedentálna dialektika
5. v ani v jednej z uvedených možností
V ktorej časti "Kritiky čistého rozumu" rieši Immanuel Kant kategórie rozumu ako sú napríklad kvantita, kvalita, kauzalita?
1. transcedentálna estetika
2. transcedentálna logika
3. transcedentálna analytika
4. transcedentálna dialektika
5. v ani v jednej z uvedených možností
V ktorej časti "Kritiky čistého rozumu" rieši Immanuel Kant stupeň vyššieho rozumu v poznávaní?
1. transcedentálna estetika
2. transcedentálna logika
3. transcedentálna analytika
4. transcedentálna dialektika
5. v ani v jednej z uvedených možností
V ktorej časti "Kritiky čistého rozumu" rieši Immanuel Kant stupeň "vernunft" v poznávaní?
1. transcedentálna estetika
2. transcedentálna logika
3. transcedentálna analytika
4. transcedentálna dialektika
5. v ani v jednej z uvedených možností
V ktorej časti "Kritiky čistého rozumu" rieši Immanuel Kant idey čistého rozumu?
1. transcedentálna estetika
2. transcedentálna logika
3. transcedentálna analytika
4. transcedentálna dialektika
5. v ani v jednej z uvedených možností
V ktorej časti "Kritiky čistého rozumu" rieši Immanuel Kant idey ako Boh, duša, svet?
1. transcedentálna estetika
2. transcedentálna logika
3. transcedentálna analytika
4. transcedentálna dialektika
5. v ani v jednej z uvedených možností
"Vec osebe" je podľa Kanta:
1. súčasťou sveta noumenálneho, teda takého, ktorý nemôžeme objektívne poznať, teda ide o veci ako v skutočnosti sú a nazývame ich "ding an sich"
2. súčasťou sveta fenomenálneho, teda takého, ktorý nemôžeme objektívne poznať, teda ide o veci ako v skutočnosti sú a nazývame ich "ding an sich"
3. súčasťou sveta noumenálneho, teda takého, ktorý môžeme objektívne poznať, teda ide o veci ako v skutočnosti sú a nazývame ich "ding an sich"
4. súčasťou sveta noumenálneho, teda takého, ktorý nemôžeme objektívne poznať, teda ide o veci ako sa nám javia a nazývame ich "ding an sich"
5. súčasťou sveta noumenálneho, teda takého, ktorý nemôžeme objektívne poznať, teda ide o veci ako v skutočnosti sú a nazývame ich "ding fur mich"
"Noumenálny svet" podľa Kanta:
1. zahŕňa veci osebe, teda také, ktoré nemôžeme objektívne poznať, teda ide o veci ako v skutočnosti sú a nazývame ich "ding fur mich"
2. zahŕňa veci osebe, teda také, ktoré nemôžeme objektívne poznať, teda ide o veci ako sa nám javia a nazývame ich "ding an sich"
3. zahŕňa veci osebe, teda také, ktoré môžeme objektívne poznať, teda ide o veci ako v skutočnosti sú a nazývame ich "ding an sich"
4. zahŕňa veci pre mńa, teda také, ktoré nemôžeme objektívne poznať, teda ide o veci ako v skutočnosti sú a nazývame ich "ding an sich"
5. zahŕňa veci osebe, teda také, ktoré nemôžeme objektívne poznať, teda ide o veci ako v skutočnosti sú a nazývame ich "ding an sich"
"Fenomenálny svet" podľa Kanta:
1. zahŕňa veci pre mňa, teda také, ktoré môžeme poznať, teda ide o veci ako sa nám javia a nazývame ich "ding an sich"
2. zahŕňa veci pre mňa, teda také, ktoré môžeme poznať, teda ide o veci ako sú v skutočnosti a nazývame ich "ding fur mich"
3. zahŕňa veci pre mňa, teda také, ktoré nemôžeme poznať, teda ide o veci ako sa nám javia a nazývame ich "ding fur mich"
4. zahŕňa veci pre mňa, teda také, ktoré môžeme poznať, teda ide o veci ako sa nám javia a nazývame ich "ding fur mich"
5. zahŕňa veci osebe mňa, teda také, ktoré môžeme poznať, teda ide o veci ako sa nám javia a nazývame ich "ding fur mich"
"Vec pre mňa" je podľa Kanta:
1. súčasťou noumenálneho sveta, teda takého, ktorý môžeme poznať, teda ide o veci ako sa nám javia a nazývame ich "ding fur mich"
2. súčasťou fenomenálneho sveta, teda takého, ktorý nemôžeme poznať, teda ide o veci ako sa nám javia a nazývame ich "ding fur mich"
3. súčasťou fenomenálneho sveta, teda takého, ktorý môžeme poznať, teda ide o veci ako sa nám javia a nazývame ich "ding fur mich"
4. súčasťou fenomenálneho sveta, teda takého, ktorý môžeme poznať, teda ide o veci ako v skutočnosti sú a nazývame ich "ding fur mich"
5. súčasťou fenomenálneho sveta, teda takého, ktorý môžeme poznať, teda ide o veci ako v skutočnosti sú a nazývame ich "ding an sich"
Ako vieme, všetko malo v živote Kanta svoj pevne určený čas a susedia vedeli celkom presne, že hodiny bijú pol štvrtej. V roku 1762 sa odohrala udalosť, ktorou boli občania Kőnigsbergu zaskočení, pretože Kant urobil vo svojom programe zásadnú výnimku a nebol na prechádzke. My však vieme prečo chcel dočítať Rousseauovo dielo. AKÉ?
1. "Rozprava o vedách a umení"
2. "Rozprava o pôvode a základoch nerovnosti medzi ľuďmi"
3. "Spoločenská zmluva"
4. "Emil alebo o výchove"
Kantov názor, že "naše poznanie sa neriadi predmetmi, ale predmety sa riadia našim poznaním" nazývame:
1. Newtonovým obratom vo filozofii
2. Kopernikovským obratom vo filozofii
3. Galileovým obratom vo filozofii
4. Brunovým obratom vo filozofii
Čo označuje "Kopernikovský obrat vo filozofii"?
1. názor, že "naše poznanie sa neriadi predmetmi, ale predmety sa riadia našim poznaním"
2. názor, že "naše poznanie sa riadi predmetmi, a zároveň sa predmety riadia našim poznaním"
3. názor, že "naše poznanie sa neriadi predmetmi, ani predmety sa neriadia našim poznaním"
4. názor, že "naše poznanie sa riadi predmetmi, ale predmety sa neriadia našim poznaním"
"Musel som odsunúť vedenie, aby som získal miesto viere." Na ktorú časť Kantovej filozofie sa vzťahuje tento výrok?
1. transcedentálna analytika
2. transcedentálna estetika
3. transcedentálna etika
4. transcedentálna dialektika
To, že nedokážeme poznať Boha, vyjadril Kant výrokom:
1. "Musel som odsunúť vieru, aby som získal miesto vedeniu."
2. "Musel som odsunúť vedenie, aby som získal miesto viere."
3. “Musel som odsunúť vedenie aj vieru, aby som poznal skutočnosť."
Čo chce Kant povedať svojim nasledovným výrokom? "Musel som odsunúť vedenie, aby som získal miesto viere."
1. ... že je ateista a neuznáva vieru v Boha ani nič transcedentné.
2. ... že uznáva len vieru a vedenie a poznanie nemá pre neho žiaden význam.
3. ... že otázky týkajúce sa Boha sú za hranicami našej skúsenosti.
4. ... že otázky Boha aj poznania sú pre neho absolútne nepodstatné.
Čo znamená pojem "estetika" v Kantovej "Transcedentálnej estetike"
1. krása
2. zmyslovosť
3. zmyselnosť
4. dobro
Kantovo tvrdenie, že naše poznanie končí na hraniciach našej zmyslovosti znamená:
1. ... že jedine prostredníctvom zmyslovej skúsenosti sme schopní dospieť ku pravde.
2. ... že poznanie nie je obmedzené žiadnymi prekážkami, ktoré by sme neprekonali.
3. ... že to, o čom nemôžeme mať akúkoľvek zmyslovú skúsenosť nemôžeme ani poznať.
4. ... že zmysly a rozum sú schopné prekonať akékoľvek bariéry v procese poznávania.
"Dajte mi hmotu a ukážem vám, ako z nej musí vzniknúť svet." V ktorom diele môžeme nájsť tento Immanuela Kanta?
1. "Kritika čistého rozumu"
2. "Kritika praktického rozumu"
3. "Kritika súdnosti"
4. "Všeobecné dejiny prírody a teória nebies"
"Dajte mi hmotu a ukážem vám, ako z nej musí vzniknúť svet." Akou problematikou sa zaoberá Immanuel Kant v diele, z ktorého je tento výrok?
1. otázkami poznania
2. morálnymi otázkami
3. kozmogonickou teóriou
4. otázkami krásy
"Musel som odsunúť vedenie, aby som získal miesto viere." Akou problematikou sa zaoberá Immanuel Kant v diele, z ktorého je tento výrok?
1. otázkami poznania
2. morálnymi otázkami
3. kozmogonickou teóriou
4. otázkami krásy
Transcedentálne poznanie u Kanta označuje:
1. poznanie, ktoré sa zaoberá podmienkami možnej existencie zmyslového poznania
2. poznanie, ktoré sa zaoberá podmienkami možnej existencie apriórneho poznania
3. poznanie, ktoré sa zaoberá podmienkami možnej existencie transcedentného poznania
4. poznanie, ktoré sa zaoberá podmienkami možnej existencie aposteriórneho poznania
Ako sa nazýva prvé obdobie v tvorbe Immanuela Kanta:
Ako sa nazýva druhé obdobie v tvorbe Immanuela Kanta:
Ktoré dielo nepatrí do druhého obdobia tvorby Immanuela Kanta?
1. "Kritika čistého rozumu"
2. "Kritika praktického rozumu"
3. "Kritika súdnosti"
4. "Všeobecné dejiny prírody a teória nebies"
Immanuela Kanta považujeme za predstaviteľa:
1. objektívneho idealizmu
2. subjektívneho idealizmu
3. transcendentálneho idealizmu
4. absolútneho idealizmu