Ako jedným slovom nazývame obrat ku ľudskej a spoločenskej problematike vo filozofii?
Obrat ku ľudskej a spoločenskej problematike vo filozofii môžeme chápať ako prechod:
od mýtu k logu
od fyzis ku nomos
od polis k teritoriálnym štátom
od tyranie ku demokracii
Sofisti boli nepopulárny, lebo:
učili "areté"
učili
učili "areté" za peniaze
zle učili "areté" za peniaze
V ktorom výroku môžeme nájsť gnozeologický relativizmus?
"A zdá sa mi, že v tom čase si dali ľudia zákony ako pomstiteľov, aby právo nad všetkými rovnako vládlo a potláčalo bezprávie."
"Zdá sa mi, že tu vtedy nejaký chytrý človek vynašiel pre ľudí strach pred bohmi, aby sa zločinci báli, aj keby tajne páchali, hovorili alebo si len mysleli niečo zlé."
"Tvrdí totiž, že všetky predstavy a domnienky sú pravdivé a že pravda patrí k relatívnym veciam."
"Morálka je len súbor pravidiel, ktoré si vymysleli mocní, aby si podrobili slabých."
V ktorom výroku môžeme nájsť mravný relativizmus sofistov?
„Mierou všetkých vecí je človek jestvujúcich, že sú, a nejestvujúcich, že nie sú.“
"Zdá sa mi, že tu vtedy nejaký chytrý človek vynašiel pre ľudí strach pred bohmi, aby sa zločinci báli, aj keby tajne páchali, hovorili alebo si len mysleli niečo zlé."
"Tvrdí totiž, že všetky predstavy a domnienky sú pravdivé a že pravda patrí k relatívnym veciam."
"Morálka je len súbor pravidiel, ktoré si vymysleli mocní, aby si podrobili slabých."
Ktorý z výrokov hovorí o eristike sofistov?
„Prefíkaný Protagoras, ten sa vyzná v umení škriepok.“
„Mierou všetkých vecí je človek jestvujúcich, že sú, a nejestvujúcich, že nie sú.“
"Prvý tvrdil, že o každej veci jestvujú dve výpovede, ktoré sú si protikladné."
"Protagoras si dal prvý zaplatiť za vyučovanie poplatok 100 mín."
Ktorý z výrokov hovorí o profesionalizme sofistov?
„Prefíkaný Protagoras, ten sa vyzná v umení škriepok.“
„Mierou všetkých vecí je človek jestvujúcich, že sú, a nejestvujúcich, že nie sú.“
"Prvý tvrdil, že o každej veci jestvujú dve výpovede, ktoré sú si protikladné."
"Protagoras si dal prvý zaplatiť za vyučovanie poplatok 100 mín."
Logicky nesprávny úsudok, ktorý vychádza z nesprávnych predpokladov sa nazýva:
areté
nomos
sofizmus
fyzis
Politické a štátnicke umenie, ktoré vyučovali sofisti sa nazýva:
areté
nomos
sofizmus
fyzis
Prečo sofistov vygenerovala doba, v ktorej tvorili? Prečo sa objavili na scéne práve v druhej polovici 5. storočia pred Kr.?
Pretože vznikla tyrania a tyrani potrebovali manipulovať davmi, aby ich udržali na "uzde" a aby sa ľudia nebúrili proti nim.
Pretože v Grécku tej doby prebiehala Peloponézska vojna a Atény potrebovali rozvíjať v ľuďoch vlastenectvo.
Pretože sa rozvíjala demokracia a vznikla "spoločenská objednávka" na učiteľov, ktorí budú učiť ako vládnuť.
Pretože vypukla peloponézska vojna a Atény potrebovali dobrých učiteľov, ktorý by vychovali schopných vojenských veliteľov.
Ktorý z výrokov hovorí o relativizme sofistov?
„Prefíkaný Protagoras, ten sa vyzná v umení škriepok.“
„Mierou všetkých vecí je človek jestvujúcich, že sú, a nejestvujúcich, že nie sú.“
"Protagoras si dal prvý zaplatiť za vyučovanie poplatok 100 mín."
"Zaviedol rečnícke preteky a milovníkom slovných sporov poskytol sofizmy."
Najväčším odporcom sofistov bol:
Protagoras
Sokrates
Anaxagoras
Enmpedokles
Najvýznamnejším predstaviteľom sofistov bol autor výroku „Mierou všetkých vecí je človek, jestvujúcich, že sú, a nejestvujúcich, že nie sú.“ A bol ním:
Sofisti sa pričinili najmä o rozvoj:
logiky, rétoriky, lingvistiky
metafyziky, rétoriky, lingvistiky
logiky, metafyziky, lingvistiky
logiky, rétoriky, metafyziky
Ako sa volala Sokratova žena?
Fúria
Xantipa
Rebeka
Harpya
Prvá časť sokratovského dialógu sa nazýva:
sokratovská irónia
maieutika
definovanie záverov
sarkazmus
Druhá časť sokratovského dialógu sa nazýva:
sokratovská irónia
maieutika
definovanie záverov
sarkazmus
Tretia časť sokratovského dialógu sa nazýva:
sokratovská irónia
maieutika
definovanie záverov
sarkazmus
Maieutika pôvodne znamená:
umenie viesť dialóg
umenie sporu
pôrodnícke umenie
umenie poznávať seba
Sokratovská irónia znamená:
Kladenie otázok, analýza odpovedí ďalšími otázkami a privedenie žiakov k tomu, že museli uznať nesprávnosť dovtedajších svojich tvrdení.
Predstieranie vlastnej nevedomosti: „Viem, že nič neviem“ zosmiešňovanie chvastúňov, dovedenie ich k sebakritike.