koncepcia, podla ktorej boh stvoril svet a dalej nezasahuje do jeho vývoja.
stotožnovanie boha s prírodou.
(M) Ontológia je
náuka o hodnotách.
logická disciplína skúmajúca úsudky.
estetický smer vychádzajúci z determinovanosti ludského správania.
filozofická disciplína zaoberajúca sa bytím.
(M) Ktoré z uvedených ucení je základom katolíckej teológie a filozofie a pretrváva do dnešných dní?
tomizmus
analytická filozofia
novotomizmus
neorealizmus
(M) Filozofické stanovisko, ktoré popiera poznatelnost sveta, sa nazýva
sofistika.
solipsizmus.
ateizmus.
agnosticizmus.
(M) Medzi filozofické disciplíny nepatrí
filológia.
noetika.
ontológia.
metafyzika.
(M) Ako sa nazýva filozofické vysvetľovanie základov sveta z jedného princípu, z jednej podstaty?
(M) Názor, ktorý popiera možnosť poznateľnosti sveta sa vo filozofii nazýva
Prenášanie ľudských vlastností a osobitostí na vonkajšie prírodné sily alebo mýtické bytosti nazývame:
antropomorfizmus
antropocentrizmus
egocenrizmus
antropologizmus
Presvedčenie, že nielen v ľudskej spoločnosti, ale aj v prírode vládne osud, spravodlivosť, zákony sa nazýva:
Učenie, podľa ktorého je život vlastný všetkým veciam v prírode sa nazýva:
Pre gécky mýtus je typický regresívny pohľad na vývoj ľudstva, ktorý opisuje Hesiodos v diele "Práca a dni" Regresívny pohľad na vývoj ľudstva znamená, že:
dejiny sú dejinami úpadku spoločnosti.
spoločnosť neustále smeruje k lepšiemu.
dejiny stagnujú, ľudstvo sa nevyvíja.
Súčasť každodenného života, v ktorej sa opakuje pôvodný mýtický dej, ktorého cieľom je zaistiť si priazeň bohov sa nazýva:
kult
chaos
polis
logos
Začiatok filozofického myslenia v dejinách môžeme chápať aj ako prechod:
od mýtu k logu
od praveku k staroveku
od polis ku teritoriálnemu štátu
od tyranie ku demokracii
Grécki bohovia sú:
ideálne vzory.
všemocní.
podobní ľuďom.
Náuka o bytí sa nazýva:
ontológia
gnozeológia
logika
etika
estetika
filozofická antropológia
Krásno je predmetom skúmania filozofickej disciplíny, ktorá sa nazýva:
logika
estetika
etika
gnozeológia
ontológia
filozofická antropológia
Poznanie nie je predmetom skúmania:
gnozeológie
noetiky
epistemológie
ontológie
Na základe povahy podstaty môžeme názory na bytie rozdeliť na:
monizmus, dualizmus, pluralizmus
materializmus a idealizmus
dialektiku a metafyziku
„Lebo ak vypovedá A o každom B a B o každom C, tak musí vypovedať A o každom C.“ Tento výrok spadá do problematiky:
logiky
ontológie
etiky
estetiky
axiológie
Čo je silnejšie ako grécki bohovia (čomu sa musia podriadiť, nemôžu to poraziť)?
Ktorá veda nepostihuje svet v jeho celku, to znamená že nie je univerzálna