BOJNÁK ŠTEFAN

ŽIVOTOPIS (trochu ináč)

14. marca 1975 som prišiel na svet ako druhé dieťa rodičov Štefana a Viery. Na rané detstvo nemám mnoho spomienok. Pravdepodobne môj vývin prebiehal podobne ako u rovesníkov - nastal u mňa rýchly motorický rozvoj, začal som uchopovať, sedieť a liezť.Dieťa som bolo veľmi tiché, ba priam mĺkve, aktívnejšie som začal komunikovať až v treťom roku svojho života. V tomto roku môjho života sa zmenila moja sociálna pozícia a ja som vymenil jasle za predškolské zariadenie, na ktoré mám mnoho pozitívnych, avšak aj negatívnych spomienok. Oidipov komplex sa v šiestom roku nedostavil a ja som sa s veľkou nechuťou stal prvákom a zároveň iskričkou - "Domovina moja krásna sľubujem ti v tento deň, že ja tvoja Iskra jasná tebe k sláve vyrastiem" - a ja som rástol a sľuboval - "Sľubujem pred svojimi druhmi, že budem pracovať, učiť sa a žiť podľa pionierskych zákonov, aby som sa stal dobrým občanom svojej milovanej vlasti - Československej socialistickej republiky a svojím konaním chránil pioniersku organizáciu socialistického zväzu mládeže. Budovať a brániť socialistickú vlasť buď pripravený! Vždy pripravený!" - bol to druhý dôležitý prelom v živote dieťaťa vyrastajúceho v 80-tych rokoch. Ale ja som bojoval ďalej - ako druhák som v populárnej súťaži "Čo vieš o Sovietskom zväze" skončil na výbornom 2. mieste, zlyhal som na zákernej otázke - v ktorom mesiaci sa odohrala VOSR, otázka, ktorá ma dodnes traumatizuje. Mladší školský vek vystriedal stredný a starší školský vek, teda puberta a adolescencia. Pubertu som napodiv zvládol bez väčších otrasov. Ako adolescent to bolo zaujímavejšie. Základnú školu vystriedalo gymnázium v Námestove, s ktorým sa spájajú len tie naj :-) spomienky. Samozrejme, aj môj citový život bol veľmi bohatý. Už v materskej škole to začalo Jankou, pokračovalo na základnej Mariankou, Renátkou, Aďou, Soňou. Gymnázium prinieslo Aďu, Elenku, Evu, Lenku, Barboru. (je pravda, že väčšina menovaných o tom dodnes nevie). Gymnázium som vymenil UKF v Nitre. Po 2 rokoch štúdia som vstúpil do stavu manželského a onedlho bol na svete Štefan (piaty v poradí). Moje štúdium sa skomplikovalo, ale napokon som ho dotiahol do zdarného konca. Nedávno prišiel na svet posledný člen rodiny - Natálka. Už počas VŠ som začal pracovať. Vystriedal som viacero interesantných zamestnaní. Od kolportéra, cez predavača kníh, zámočníka, až som napokon zakotvil v školstve. Začínal som v Sihelnom, pokračoval v Krušetnici a momentálne učím v Námestovskom gymnáziu. - koniec, zatiaľ, ...